"Návrhom zákona sa dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa problematiky
rodinných podnikov v rámci samostatnej časti, čím rodinné podniky
nadobúdajú samostatný právny rámec," priblížil rezort práce.
Zámerom návrhu zákona v kontexte rodinných podnikov je podľa MPSVR
upraviť rodinný podnik zákonnou normou, a to predovšetkým s dôrazom na
vymedzenie jeho určujúcich znakov, medzi ktorými je predovšetkým
existencia rodinných väzieb. Tieto väzby sú pre rodinný podnik zásadné z
pohľadu jeho vnútorného fungovania, ako aj z pohľadu ich možného vplyvu
na samotné podnikanie.
"Hlavným cieľom rodinného podniku je nepochybne podnikanie v zmysle
Obchodného zákonníka, avšak na rozdiel od bežných podnikov rodinné
podniky môžu klásť dôraz aj na kultiváciu rodinných väzieb vo vnútornom
prostredí podniku, posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného
života, nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície. Rodinný
podnik tak neplní len základný cieľ realizácie podnikateľskej činnosti s
cieľom tvorby zisku, ale môže mať aj vyšší zámer s cieľom kultivácie a
rozvoja rodinného prostredia a tzv. spoločnej rodiny," spresnil rezort práce.
Rodinný podnik sa upraví spôsobom, keď sleduje vlastnú autonómnu líniu
sprvu bez primárneho presahu do priestoru sociálnej ekonomiky a podnikov
v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Rodinný podnik sa však môže
stať aktérom sociálnej ekonomiky, subjektom sociálnej ekonomiky,
podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky či dokonca registrovaným
sociálnym podnikom (ak sa tak rozhodne) bez toho, aby sa musel vzdať
svojich základných charakteristických znakov.
Účinnosť ustanovení upravujúcich problematiku rodinných podnikov sa na
základe schváleného pozmeňujúceho návrhu poslankyne Evy Hudecovej (Sme
rodina) posúva na 1. júla 2023. Návrh zákona totiž nanovo vytvára
inštitucionálny rámec pre problematiku rodinných podnikov. Zároveň si to
bude vyžadovať vytvorenie nového, respektíve úpravu existujúceho
informačného systému.
Poslanec Vladimír Ledecký (SaS) navrhoval z novely zákona vypustenie
rodinných podnikov. Z vecného hľadiska podľa neho nie sú sociálnymi
podnikmi. Tento návrh však plénum neschválilo. Parlament odmietol aj
pozmeňujúci návrh poslanca Erika Tomáša (nezaradený), ktorý navrhoval
vypustenie novelizačného bodu, ktorý mal znížiť finančnú podporu
zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Navrhoval tiež úpravu
výnimky z verejného obstarávania pre registrované sociálne podniky v
prípade uskutočňovania stavebných prác.